Samotné písanie je niekedy náročná záležitosť. Tým, že sa pri tom musíte sústrediť ešte na tie ďalšie veci okolo (grafickú úpravu, uvedenie zdrojov, formátovanie a hľadanie chýb) tým je tá seminárna práca ďaleko zložitejšie a hlavne zdĺhavejšie. Neviem či ta profesionálne vizáž pri každej takejto úlohy je tak potrebná. Prvý z nich sa týka predmetu výskumu. Musí to byť poznateľný či identifikovateľný objekt a označený aj definovaný tak, aby bol poznateľným a identifikovateľným aj pre ostatných. Druhé kritérium si všíma výsledkov výskumu: výskum by mal o svojom predmete oznámiť veci, ktoré neboli doteraz riešené, resp. sa pozrieť nových pohľadom na vec, ktoré už riešené boli. Po tretie by mal byť výskum užitočný, prospešný pre ostatných a prinášať poznatky, ku ktorým bude musieť v budúcnosti každý prihliadať.
Dôležité členenie
Podobné pravidlá ako pre výskum však môžu platiť aj pre školské úlohy typu seminárna práca, pochopiteľne v obmedzených možnostiach. Pri každej takejto úlohy je rozhodujúce a dôležité jej členenie. Podľa zvyklostí text začína úvodom, nasleduje časť teoreticko-metodologické, neskôr praktická, až následne dochádzame k záverom. Ak by sme tieto časti nedodržali, dopustili by sme sa určité disproporcie a dá sa povedať, že aj závažné chyby.
