Priznajme sa, kto z nás niekedy v živote nehral nejakú dobrú hru? Veď už od malička nás naši rodičia, či starý rodičia chceli zabaviť formou hry alebo pomocou nej niečomu novému naučiť. Od samého detstva spoznávame napríklad spoločenské hry, ktoré hrávame s rodinou, kamarátmi či známimi. Hra nás vie dokonale vtiahnuť do svojho deja a prirodzene našu osobnosť zabáva.
Okrem spoločenských hier poznáme napríklad počítačové hry, pohybové, videohry, logické, kartové hry atď…
Mám chuť sa zabávať formou hry a momentálne nemá nikto čas? Nemusím čakať. V dnešnej dobe rôznych technológií a inovácií je hier dostatok, napríklad na internete, kde si vystačím kľudne ja sám s mojim novým počítačom. Nič nie je jednoduchšie ako zatvoriť za sebou dvere v izbe a odovzdať svoj čas virtuálnemu svetu na hodinu, dve, ba dokonca viac. Nikomu nemusím nič vysvelovať, nikto sa ma na nič nepýta, za nikým nemusím chodiť a vlastne nikomu sa nemusím prosiť aby si našiel chvíľku pre mňa. Môj každý deň podmaním hraním novej časti hry, snažím sa prekonať svoj posledný už aj tak obdivuhodný výkon a pritom som si vôbec nevšimol, že mám plnú hlavu starostí s hrou. Prirodzene ma prestal zaujímať môj bežný život, pretože tam nemôžem tak jednoducho prekonávať svoje výkony ale potrebujem na to oveľa dlhší čas a je to omnoho náročnejšie. Ak sa mi to náhodou nepodarí nemám nový život a nezačínam hneď odznovu.
A tu sa treba zamyslieť. Hrať hry je výborná činnosť pokiaľ si človek vie ustriehnuť svoj čas strávený za notebookom či počítačom. Hrajme vždy svoje hry s rozumom a nepodmaňme jej svoj život, svoje vnímanie, svoju radosť úplne, pretože nás delí iba krôčik od zábavi k závislosti. A výsledkom takejto hry je strata seba samého. Človek je tvor spoločenský a oveľa viac ako virtuálne a vymyslené veci potrebujeme kontakt so svojím okolím.
